Příspěvekod wan to » ned, 06. pro 2009, 17:26
2 Pete:
Sú to rôzne hladiny v ktorých sa film odohráva. Tá istá mystifikácia len v iných podobách a súčasne je to jedno a to isté.
To, čo sa odohráva v dobe konkvistadora je to isté, čo sa odohráva v súčasnosti a v imaginatívnom svete v meditácii.
Dokonca to tam bolo v podstate polopatisticky ukázané, ked sa deje zliali dohromady.
Gro je v tom, že na jednej strane je tužba človeka po večnom živote a neustály boj o večnosť proti smrti ale zároveň totálne nepochopenie toho celého. Zameranie sa čisto iba na hmotné prvky a doslova brané pojmy. Ked strom života tak to bude strom. ked večný život tak večne ako človek a podobne. To bol uhol pohľadu toho dobyvatela a vedca.
Druhý pohľad je pohľad tej ženy, ktorej sa blíži smrť a chce si užiť život, lebo sa blíži nevyhnutné. Je tam hľadanie večnosti v duchovne a zo zásady pochopenie celej tej mytológie, že život nemizne, iba sa premieňa (to je ten symbol zasadenia stromu na hrob zosnulého)-je to otom, že presne ako umierajúca hviezda zrodí nové, tak umierajúci život poslúži vo svojej hmotnej úrovno na zrod iného života.
Prvý, ktorý sa obetoval aby sa stal stromom života - on sa nestal studnicou, z ktorej ked sa niekto napije, bude žiť večne. Ale bol to iba príklad, že smrťou sa nič nekončí a on sa obetoval aby to ľuďom ukázal.
No a meditačný svet tam funguje ako duchovné pojítko. Na konci filmu je už vidieť že aj ten vedec pochopil všetky tieto aspekty.
No, takýto film je treba pozerať inak ako trnasformers alebo uja a tetu smithovcov. Čím viac toho človek vie, tým viac pochopí a viac si zoberie.
„Musíme svoje vedomie naučiť, aby nevidelo prírodu len ako reálne veci a formy.
Musí ju vidieť ako materiál, ako hmotu, z ktorej treba robiť tvary, ktoré s ňou nemajú
nič spoločné.“ Kazimír Malevič
